10 potravín, ktoré sú nezdravšie než cukor
Človek sa dokáže veľmi rýchlo stratiť v myšlienkových prúdoch a roztrieštených názorových smeroch odborníkov na to, ktoré potraviny sú zdravé a ktoré nie. Cukor v poslednom období vnímame ako biely jed a mimoriadne kontroverznú potravinu, ktorej je najlepšie sa vyhnúť. Sú však veci naozaj čierno-biele a je nutné dať si pozor na to, aby nám na tanier nepreniklo ani len zrnko cukru?
Koľko cukru denne môžeme skonzumovať?
Podľa aktuálnych odporúčaní WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) by dospelý jedinec ani dieťa nemali presiahnuť prísun 6 čajových lyžičiek cukru denne. Pod týmto pojmom sa však nemyslí len rafinovaný cukor do kávy či čaju, ale celkový pridaný cukor, ktorý nájdeme skrytý v rôznych omáčkach, majonézach, kečupe, sladkostiach, pekárenských výrobkoch a iných priemyselne spracovaných potravinách.
Ak si na raňajky dáme croissant, na desiatu lacnú müsli tyčinku, po obede keksík ku káve a k večeri colu, odporúčaný denný príjem cukru sme ďaleko presiahli.
A čo fruktóza?
Ak je reč o ovocnom cukre – fruktóze obsiahnutej v ovocí – tú by sme rozhodne mali prijímať v rozumnej miere, ktorá predstavuje 200 – 300 g ovocia na osobu a deň. Ovocie síce obsahuje cukor, ten je však prírodný a jeho vstrebávanie je brzdené prítomnou vlákninou. Vďaka nej nám krvný cukor tak rýchlo nestúpne a opäť rýchlo neklesne, ale odbúrava sa do krvi postupne. Ovocie patrí medzi komplexné sacharidy.
Úplne iné to však je v prípade fruktózy vyrobenej synteticky, ktorej by sme sa mali rozhodne vyhnúť. V zložení potravín má zastúpenie pod názvom glukózovo-fruktózový sirup, glukóza alebo fruktóza a vyrába sa z kukuričného sirupu.
Je to lacná náhrada za cukor a preto sa výrobcom potravín s jej obsahom darí ich cenu držať pomerne nízko. Výsledkom sú lacné a zdraviu nie práve prospešné potraviny s vysokým glykemickým indexom.
Ako je na tom trstinový cukor, javorový sirup či med?
V prípade prírodných náhrad cukru platí jediné pravidlo: ide o jednoduché cukry v strave – o kombináciu glukózy a fruktózy – s tým rozdielom, že vždy majú pôvod v inom rastlinnom zdroji (cukrová trstina, stévia, brezový cukor, kokosový cukor).
Sacharidy by sme preto mali v prvom rade prijímať v komplexnej forme ako zložené sacharidy z ovocia a zeleniny, strukovín, celých zŕn, obilnín či orechov.
Mýty a fakty o cukre
Človek v strave cukor nevyhnutne nepotrebuje. Potrebuje však glukózu, ktorá je jednou zo základných živín našich buniek. Náš mozog spotrebuje za deň približne 120 g glukózy, ktorá je preňho základným palivom.
Glukóza je základnou stavebnou jednotkou pre tvorbu červených krviniek. Ak sa cukor používa v rozumnej miere, považuje sa za bezpečnú potravinu. Je množstvo iných jedál, ktoré sú pre človeka oveľa nebezpečnejšie ako spomínaných 6 lyžičiek cukru prijatých denne v strave.
10 jedál nezdravších než cukor
1. Syntetické sladidlá. Patrí sem aspartám, sacharín či sukralóza. Chemické látky v aspartáme narúšajú metabolizmus a tiež hormóny leptín a inzulín, čo vedie k hmotnostným prírastkom.
2. Stužené tuky. Nielenže sú vysoko kalorické a zvyšujú LDL cholesterol, ale aj zaťažujú organizmus pri metabolizovaní.
3. Energetické nápoje. Ak patríte k vyznávačom zdravého životného štýlu, mali by ste sa im vyhnúť.
4. Sladené nápoje. Vďaka vysokému obsahu cukru či náhradných sladidiel prispievajú k znižovaniu obranyschopnosti organizmu a zvyšujú pravdepodobnosť vzniku ochorenia diabetes mellitus 2.typu.
5. Polotovary. Obsahujú alarmujúce množstvo aditív a konzervantov. Ak ich skonzumujeme z času na čas, nič zlé sa nám nestane. Základom je, aby naša strava nebola postavená výlučne na jedlách akými sú mrazená pizza a iné polotovary zo supermarketov.
6. Transmastné tuky. Trans tuky sa vyrábajú pridaním vodíka do kvapalných rastlinných olejov za účelom dosiahnutia ich tuhého stavu, vďaka čomu sú spracované potraviny stabilnejšie pri skladovaní a majú dlhšiu trvanlivosť. Prinášajú so sebou riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení, aterosklerózy a vzniku diabetu 2.stupňa.
7. Biela múka a výrobky z nej. Biela múka v podobe chleba, cestovín alebo pekárenských výrobkov je len prázdnou kalóriou. Tieto produkty sa vyrábajú z rozomletej pšenice, ktorá má nízky obsah vlákniny a základných živín a môže viesť k rýchlemu zvýšeniu hladiny cukru v krvi. Preto by sme mali konzumovať v prvom rade celozrnný chlieb a pečivo, ideálne kváskové.
8. Glukózovo-fruktózový sirup. Jeho nepriaznivé účinky sme spomínali v úvode tohto článku.
9. Farbivá a aditíva. Môžu spôsobovať alergie, narúšať črevnú mikroflóru a ich nadmerná konzumácia u detí sa spája s výskytom ADHD.
10. Raňajkové cereálie a lacné müsli tyčinky. Najnebezpečnejšie na nich je, že sa tvária ako zdravé jedlo, ktoré je však plné cukru alebo práve glukózovo-fruktózového sirupu. Dajme si preto pozor, aby sme si po cvičení či turistike vždy dopriali kvalitnú proteínovú fit tyčinku.
Každý z nás si chce osladiť život. Robme to však s rozumom a s mierou. Dochucujme si pokrmy ovocím, napríklad banánom, datľami, nesírenými hrozienkami, prípadne škoricou, ktorá tiež dodáva jedlu sladkastú chuť.