Detréning 

Detréning označuje postupnú stratu tréningových adaptácií, ku ktorej dochádza pri výraznom obmedzení alebo úplnom prerušení tréningu. Telo sa prispôsobuje záťaži – no rovnako rýchlo sa prispôsobuje aj jej absencii. Ak stimul zmizne, výkon, sila aj vytrvalosť začnú postupne klesať.

Rýchlosť detrainingu závisí od viacerých faktorov: úrovne trénovanosti, dĺžky pauzy a typu schopnosti. Vytrvalosť klesá relatívne rýchlo (už po 2–3 týždňoch), maximálna sila sa udrží o niečo dlhšie. Najčastejším dôvodom núteného obmedzenia tréningu je zranenie, ktorého návrat do pohybu rozoberá článok Zotavenie zo zranenia.

Detréning však nemusí byť len dôsledkom úrazu. Môže vzniknúť aj pri chronickom preťažení, vyčerpaní alebo nedostatočnej prevencii. Význam systematickej starostlivosti o pohybový aparát vysvetľuje článok Ako predchádzať zraneniam pri športe.

Zaujímavé je, že aj krátkodobá pauza môže mať pozitívny efekt, ak je plánovaná. Strategické zníženie záťaže môže obnoviť nervový systém a následne podporiť výkon. Kontext rozumného tréningového plánovania sa dotýka aj článok Prečo mám vykonávať kardio cvičenie po posilňovacom tréningu?, ktorý poukazuje na význam správneho načasovania tréningových podnetov.

Počas obdobia obmedzenej aktivity je kľúčové udržať aspoň základnú nutričnú podporu. Dostatočný príjem proteínu pomáha minimalizovať úbytok svalovej hmoty, zatiaľ čo aminokyseliny môžu podporiť regeneráciu. Stabilitu nervového systému a celkovú vitalitu podporuje dostatočný príjem vitamínov a minerálov.

Detréning je prirodzený proces. Dôležité je pochopiť, že návrat výkonu býva spravidla rýchlejší než jeho pôvodné budovanie – ak sa k tréningu vraciame systematicky a bez zbytočného preťažovania.