Čo môžeme vedieť o svalovej horúčke?
Existuje ešte jedna celkom čerstvá teória, ktorá vznik svalovej horúčky zakladá na prebytku vápnika.
Podľa výskumov vedcov z Columbijskej univerzity – ktoré vykonali najprv na myšiach, a neskôr aj na športovcoch – môže nepríjemné, bolestivé pocity po intenzívnom tréningu spôsobovať aj nahromadenie vápnika v bunkách.
Vo svalových bunkách sa vplyvom tréningu napnú vlákna, tenká blanka, ktorá ich obklopuje sa miestami pretrhne. Na týchto miestach sa namnožia ióny vápnika. Trvalé zvyšovanie koncentrácie vápnika privádza do činnosti enzým rozkladajúci bielkoviny. Ten spôsobuje zápal, čím priamo zohráva úlohu pri vzniku svalovej horúčky.
Svalová horúčka vzniká vlastne v priečne pruhovanom svalstve vplyvom núteného pohybu.
Svalstvo premieňa energiu uloženú v chemických väzbách na energiu mechanickú. Najviac energie sa nachádza v molekulových väzbách ATP, ktoré sa vytvárajú popri kyslíku z prijatej potravy počas jej rozkladu.
Aeróbny a anaeróbny
Pri aeróbnych procesoch sa vplyvom tréningu, pri činnosti svalstva, získava energia, kedy sa začnú spotrebovávať aj sacharidy a tuky. Počas aeróbneho tréningu prebieha k zabezpečeniu telesného pohybu značná tvorba energie, ktorá si vyžaduje spotrebu veľkého množstva kyslíka. Organizmus si energetické zásoby, ktoré má k dispozícii – ako aj sacharidy a tuky – spaľuje pomocou kyslíka. Tým zabezpečuje pre svalstvo potrebnú energiu. Aeróbne procesy prebiehajú pri každom pohybe, ktorý si vyžaduje pomerne mierne, alebo stredne ťažké vyvinutie sily. Pri takejto forme tréningu sa svalová horúčka vytvára väčšinou len u netrénovaných osôb.
Typicky sa svalová horúčka objavuje po anaeróbnej aktivite.
Pri anaeróbnej aktivite, teda pri silnej svalovej práci a nedostatočnom prístupe kyslíka, sa znižuje využitie mastných kyselín. Pre svaly zostáva jediný zdroj energie: sacharidové zásoby vo forme glykogénu. Z glukózy sa najprv tvorí kyselina pyrohroznová, potom kyselina mliečna, z ktorej vznikajú molekuly ATP, nie však s takým stupňom účinku, ako za prístupu kyslíka.
O anaeróbnej aktivite hovoríme vtedy, keď organizmus nemá k dispozícii pre tvorbu potrebnej energie k svalovej práci dostatočné množstvo kyslíka. Pre vysokú intenzitu možno aeróbnu aktivitu vykonávať len kratšiu dobu, po ktorej nasleduje oddychová fáza. Takéto procesy prebiehajú pri každej telesnej aktivite, ktorá si vyžaduje intenzívne vyvinutie sily (v takomto prípade je potrebné koncentrovať sa aj na dýchanie).
Po tomto všetkom sa môže ešte vyskytnúť otázka, či je možné na svalovú horúčku ešte cvičiť?
Aj v tomto smere bolo vykonaných viacero výskumov, podľa ktorých sa pre skorú nervovú adaptáciu malé poranenia ďalej nezhoršujú, a vplyvom tréningu sa regeneračné procesy neoneskoria. Ba na viac, od tretieho dňa sa nebude znižovať ani sila svalstva.
Podľa týchto skutočností si možno veľmi dobrým rozohriatím, a postupným zvyšovaním záťaže, počas svalovej horúčky aj zacvičiť.
Pri silnej svalovej horúčke je ale lepšie, ak necháme mikroporanenia pár dní regenerovať zaradením niekoľkodňového odpočinku, a len potom začneme s tréningom na danú svalovú skupinu.
V prípade, ak sa vytvorí silná svalová horúčka vplyvom intenzívnejšieho tréningu alebo dlhšej pauzy, odporúča sa pre zmiernenie nepríjemných pocitov aplikovať sprchu so striedaním studenej a teplej vody, zábaly, saunovanie, masáž, masti k zníženiu zápalových procesov, ktoré zvyšujú prekrvenie a napomáhajú regenerácii.