Rozhovor s Jessicou Hugues: Športové zranenie a rehabilitácia

Jessica Hugues mala rozbehnutú úspešnú kariéru karatistky, keď ju prerušilo mimoriadne vážne zranenie. Prečítajte si viac o tom, ako sa opäť postavila na nohy a vrátila sa do sveta športu.

1. otázka: Jessica, bola si výbornou karatistkou až do roku 2015. Mala si 21 rokov, keď si si pri úraze zlomila krk, čo ťa imobilizovalo na 4 týždne. Ako si nabrala odhodlanie nevzdať sa a čeliť tejto udalosti, ktorá ti prekazila kariéru top športovkyne?

Nemala som inú možnosť, len bojovať. Doktori mi povedali, že nevedia, či ešte niekedy budem chodiť. Mala som 2 možnosti – invalidný vozík alebo bojovať a postaviť sa späť na nohy! Nemám v povahe vzdávať sa, moja hlava riadi telo a v hlave som sa chcela uzdraviť tak rýchlo, ako sa len dalo a dostať sa späť na tatami žinenky, napriek názoru chirurgov, ktorí mi povedali, že s karate je koniec.

2. otázka: Rehabilitácia si vyžaduje trpezlivosť. Ako to prebiehalo? Ako si dokázala získať späť svoje telo a zručnosti?

Bolo to veľmi dlhé obdobie, ktoré som ťažko prežívala. Prešla som niekoľkými fázami. Prvá bola oznámenie, že mám podstúpiť operáciu na spevnenie krku pomocou doštičiek a klinov, čoho následkom by bola obrovská strata pohyblivosti v krku. S touto možnosťou sme nesúhlasili a žiadali sme o iné riešenie.

Doktori teda zvolili možnosť špeciálnej ortézy – kovový kruh priskrutkovaný k hlave a spojený s korzetom. Účelom tohto riešenia malo byť natiahnutie a spevnenie zlomených častí krku, aby sa prirodzenie spojili. V posteli som ležala jeden mesiac a musela som nosiť tento korzet štyri mesiace. Nemohla som sa sama osprchovať, spať po ležiačky, hýbať sa a to ani nevravím o pohľadoch ľudí, ktoré vôbec neboli príjemné.

Kým sa krk spojil, stratila som množstvo svalovej hmoty. Moje telo sa úplne zmenilo. Počas tohto obdobia som sa rozhodla pustiť sa do fitness súťaží, aby som nabrala späť svalovú hmotu a rýchlo sa dostala späť do dobrej fyzickej kondície.

3. otázka: Strava. Nie je jednoduché zmeniť stravu pri náhlom poklese fyzickej aktivity. Dodržiavala si nejaký jedálniček?

Nie, počas tohto obdobia som stravu nesledovala, čo sa jedla týka. Aby som to upresnila, v nemocnici som jedla len slamkou. Len otvoriť ústa do široka mi spôsobovalo ohromné bolesti. V dôsledku toho som stratila som veľa hmotnosti a keď som sa vrátila späť ku športu, vrátila som sa aj ku kontrolovanej strave.

4. otázka: Hovorí sa, že sa to deje najskôr v hlave, že silou vôle dosahujeme naše ciele. Ako nastavíš svoju myseľ, aby si prešla tými najťažšími dňami?

Cez najťažšie obdobie som sa dostala vďaka mojim najbližším, rodine a priateľovi. Ak by pri mne neboli, nemyslím si, že by som sa cez to dostala. Boli mojou každodennou oporou, ani im nedokážem dostatočne poďakovať. Taktiež som dostala množstvo správ na sociálnych sieťach. Veľa ľudí sledovalo môj príbeh a prišlo mi množstvo povzbudzujúcich správ, ktoré mi dodali silnú motiváciu.

5. otázka: Po tvojej nehode si sa vrátila do športu cez fitness. Prečo fitness? Čo ťa k nemu priviedlo? Z karate do fitness, čo sa zmenilo? Je fitness šport číslo 1?

Môj priateľ bol, rovnako ako ja, členom francúzskeho karate tímu. Keď skončil kariéru, prešiel na fitness súťaže a ako som ho sledovala, celé to prostredie ma zaujalo. Keď mi odstránili ortézu, nemala som povolené karate a musela si vybrať menej riskantný šport. Fitness mi pripadal ako najlepšia možnosť. Poskytol mi krátkodobé športové ciele a motivoval ma k návratu do dobrej fyzickej kondície.

Medzi karate a fitness nie sú veľké rozdiely. Vo svete fitness toho nájdeme veľa z bojových umení. Byť sama v rovnakej miestnosti, opakovať dookola to isté, aby som dosiahla dokonalosť. Pripadala som si trochu ako na mojej tatami pri opakovaní kát, teda až na to, že som bola v miestnosti s činkami.

6. otázka: Bojuješ s genetickou poruchou, ktorá ovplyvňuje tvoj zrak. Si vzorom vytrvalosti a odolnosti. Ako si popri tom všetkom udržiavaš zmysel pre šport a tvoje odhodlanie vystupovať?

Túto chorobu mi diagnostikovali, keď som mala 8 rokov. Vyhliadkou pri tejto chorobe je strata zraku v priebehu niekoľkých rokov. Kedy? Neviem. Jediné, čo viem je, že sa to stane, ak sa dovtedy nenájde liek. Je pre mňa nemožné pracovať, pretože moje oči sa veľmi rýchlo unavia a dostaví sa migréna, ktorá preruší moju prácu. Šport je pre mňa ako nádych čerstvého vzduchu. Ak by som nemala šport, nemohla by som robiť nič. A preto sa pre mňa stal vášňou a prácou už v mladom veku. A keďže som súťaživá, chcem byť najlepšia v tom, čo robím. Či je to karate alebo fitness, musím byť najlepšia. Aj keď nemám tie isté zbrane ako ostatní na svete.

7. Otázka: Môžeme po piatich rokoch povedať, že si sa už úplne zotavila zo svojej nehody? Čo ti táto skúsenosť dala? Aké sú tvoje súčasné športové ciele?

Aj keď to znie neuveriteľne, úplne som sa z tej nehody zotavila. Dokonca aj doktori sú prekvapení. Nemám žiadne následky. Sem tam mám krk trochu stuhnutý, ale to len výnimočne. Môžem otáčať hlavou tak, ako predtým a dokonca som začala kvôli olympiáde v Tokiu aj s vrcholovým karate! Ale dobrodružstvo pre mňa skončilo pred pár mesiacmi, keďže som otehotnela a pred 4 mesiacmi sa mi narodilo bábätko.

Môj cieľ je starať sa o moje dievčatko a rodinu. Čo sa týka športu, plánujem sa pripraviť na fitness súťaže v 2021 v kategórii wellness. Teraz keď som mamička, nechám si popri mojom novom harmonograme dostatok času na vybudovanie svalov.